Zážitky s Honda-poháňanou Ladou na pretekoch

V noci pred pretekmi, presne o 2:00 ráno, Peter a jeho tím vo svojich poznámkach zaznamenali, že je čas demontovať motor. Peter mal za sebou pár málo hodín spánku a pred sebou výzvu viesť auto, ktoré nikdy predtým nikto nešoféroval, po úzkej trase v lese. Po predchádzajúcich diskusiách o Stevovi Albinim pustili do reproduktorov album Terraform.

Na začiatku sa zdalo, že dosiahnuť funkčný K24 pohon Lada/HachiRuskie na pretekoch Empire Hill Climb bude náročná úloha. S množstvom projektov a nejasností pred sebou, čas sa kráti a nervozita stúpa. Napriek otázkam a starostiam, s pomocou priateľov ako Frank, Jimmy a Henry sa mu podarilo skompletizovať projekt niekoľko dní pred podujatím.

Keď sa konečne chystal na testovaciu jazdu, zistil, že auto nemôže natáčať viac ako dve tisíce otáčok, čo znamenalo, že pravdepodobne nebude schopné prekonávať kopce. Nebolo čas na hľadanie príčiny, tak Peugeot naložil na príves a vyrazil na kontrolu. V Empire sa stretol s Adamom, Jimmy, Petrom Hughesom a Mattym, kde sa snažili motor rozbehnúť. Po niekoľkých návrhoch a poradách sa rozhodli pre novú senzoriku klepaní, no ani to nepomohlo.

Okolo 21:00 prešli technickou kontrolou (hoci Peter mal prošlé prilbu a jeho ohňovzdorný oblek vyzeral opotrebovane) a vrátili sa do dielne na ďalšie úpravy. Jimmy, ako odborník na tuning, sa chopil úloh, aby prewired senzor klepaní a napojil laptop na Hondata ECU. Po niekoľkých opakovaniach si uvedomili, že vo vnútri motora sa deje niečo zlé. Pevne sa rozhodli situáciu riešiť a pri kontrole rozvodového remeňa narazili na problém – bol pravdepodobne nesprávne nastavený.

Ich snaha o demontáž motora si vyžadovala mnohé úpravy, vrátane zmeny prevodového tunela, aby bol prístup k motoru jednoduchší. Po hodinách práce sa konečne dostali k rozvodovému remeňu a podarilo sa im ho nastaviť správne. S pomocou Jimmyho svojich zručností okolo 2:00 ráno motor opäť spojili, s nádejou, že všetko bude fungovať.

So slnečnými lúčmi vychádzajúcimi nad horizontom a nervami napätými ako struny, štyria chalani zasunuli auto na príves a dorazili do Empire, kde sa chystali na preteky. Napriek únavnému procesu pred pretekmi sa Peter zabával a dodal si chuť, hoci spánok mu chýbal. Po prvom behu, počas ktorého auto nedokázalo plynulo bežať, rýchlo si uvedomil, ako motor reakciu zlepšiť.

Na ďalších pokusoch sa dostal do stredného času okolo 30 sekúnd a dokonca jedným behom dosiahol čas 26 sekúnd. Každý beh ukázal potenciál Lada ako nenápadného, ale výnimočného pretekárskeho auta. Po pretekoch sa zaslúžene odreagoval s priateľmi vo vode jazera Michigan, oslavujúc úspech a opravu auta.

Hoci preteky neboli úspechom podľa štatistík, dlaždením po mnohých hodinách ťažkej práce a odhodlania dokázal Peter oživiť Ladu a premeniť ju na niečo, čo miluje. Napriek predchádzajúcim problémom s motorom, na druhý deň, po výmene sviečok, auto opäť bežalo nádherne. Peter sa už teší na ďalšie preteky a plánuje pokračovať v evolúcii tohto jedinečného vozidla!